Je 1. október 2012. 42 žiakov 7. ročníka ZŠ Bartolomeja Krpelca čaká vytúžený výlet na Zelené pleso vo Vysokých Tatrách. Presne o 7.00 hod. pod vedením svojich vyučujúcich PaedDr. Márie Bujňákovej, Mgr. Evy Kvočákovej a PaedDr. Janette Lišivkovej vyrážame za dobrodružstvom.
Na parkovisku na Kežmarskej Bielej Vode, odkiaľ by mala začať naša túra, sa dozvedáme, že bola vyhlásená výstraha 1. stupňa. Víchor, ktorý vyčíňal len štyri dni pred naším výletom, napáchal opäť škody a stromy nedokázali odolávať jeho sile. Naše pohľady plné napätia, očakávania aj sklamania spočívajú na tvárach našich učiteliek. Čakáme, ako sa rozhodnú. Keďže v doline sa ani lístok na strome nehýbe, po krátkom váhaní napokon vyrážame. Turistické značky nám presne diktujú smer trasy k vytýčenému cieľu a my si ani neuvedomujeme, že musíme zdolať prevýšenie 1551 m. n. m..
Po viac ako 2-hodinovom výstupe, kedy niektorí už naozaj siahajú na dno svojich možností, sa zrazu ocitáme v rozprávke. Perníková chalúpka, učupená uprostred nádhernej jesennej prírody odetej do červených, oranžových, zelených a žltých farieb, je nad naše očakávanie. Smaragdovozelené pleso s typickými kačičkami, chata, ktorá už zďaleka láka vôňou dobrôt a pokoj všade navôkol. Zabúdame aj na výstrahu a sľubovaný vietor, pretože slnečné počasie len pomáha dotvárať jesennú náderu. Unavení a vyhladovaní sa vrháme do chaty, aby sme si objednali čokoľvek, čo ponúka ich kuchyňa. Po hodinovom oddychu, prechádzke po okolí a načerpaní síl sa vydávame na cestu späť.
Nevediac ani presne ako, ocitáme sa opäť na autobusovej zastávke v doline Kežmarskej Bielej Vody, kde nás už čaká autobus. Až tu si uvedomujeme, že náš výlet končí. Po nás tu prídu naši mladší spolužiaci, aby zachovali peknú tradíciu, ktorú v rámci environmentálnej výchovy udržiava naša škola. Srdečná vďaka patrí preto všetkým, ktorí nám umožnili prežiť takýto nevšedný deň a rozlúčiť sa s našimi veľhorami ešte predtým, ako sa na celú dlhú zimu zavrú ich turistické chodníky. <<foto>>