ADD

Porucha pozornosti bez hyperaktivity nemusí byť odhalená a tým pádom sa nedostáva podpory k optimálnemu rozvoju osobnosti dieťaťa. Tieto deti sa javia ako nenápadné, nebrániace sa nespravodlivosti a nepochopeniu, ktoré sa skôr snažia nevyčnievať, neupozorňovať na seba, ktoré v tichosti trpia nedocenenie.

Rodičia detí s ADD majú situáciu jednoduchšiu v tom, že neriešia kvantum problémov týkajúcich sa ich neposednosti, výbojnosti, neprimeraného spoločenského správania ako u detí s ADHD. Avšak je tu veľké riziko, že dieťa nie je pochopené a akceptované a jeho sebavedomie nie je budované. Vplyvom prostredia sa vytvárajú komplexy, strata záujmu presadiť sa v spoločnosti.Rodičia si všimnú, že ich nadané dieťa s ADD má záujem o intelektové napredovanie, je zvedavé, pohlcuje množstvo informácií je schopné veľa sa naučiť, ale na druhej strane akoby bolo nemotorné, stále niekde zavadzia, nemá systém, ťažko sa systému prispôsobuje v škole nedosahuje výsledky adekvátne jeho záujmu o poznanie.

Začiatkom školy sa začínajú objavovať prvé problémy, súvisiace s poruchou pozornosti. Inteligencia a schopnosť pohltiť informácie u nadaných umožňuje absorbovať potrebné učivo v prvých rokoch školy, a tým pokryť požiadavky školy. Sekundárne prejavy dieťaťa ostávajú nepovšimnuté. Na druhom stupni to až také jednoduché nemusí byť a na strednej škole môže prísť k úplnému zlyhaniu, straty záujmu o školu a plnenie povinností. Nastane kolotoč problémov, ktoré narastajú na intenzite a ktorým sa mala venovať pozornosť už niekoľko rokov predtým.

Možnosti venovať sa v živote činnosti, ktorá by napĺňala osobnostné potreby sa znižujú vzhľadom k nedostatočným výsledkom v škole, ktoré neumožnia študovať alebo zamestnať sa vo vyhovujúcom odbore. Porucha pozornosti, ktorej sa nevenuje dostatočná nápravná pozornosť ovplyvní kvalitu celého života.