• Novinky

  • Novinky

            • Zápis do 1. ročníka

            • Pozývame predškolákov a ich rodičov na Slávnostný zápis do 1. ročníka. 

              Ďalšie informácie ohľadom zápisu nájdete na stránke školy v sekcii Budúci prváci.

            • Hodina slovenčiny inak

            • Hľadáme zamestnanca

                   Na hodine slovenského jazyka sme zažili netradičnú, no veľmi zaujímavú aktivitu, ktorou sme sa preniesli do sveta pracovných ponúk, žiadostí o zamestnanie a pracovných pohovorov. Naše pani učiteľky prišli s nápadom, ktorý nás nielen zabavil, ale aj naučil niečo praktické do života.

                   Najskôr sme si v skupinkách museli vytvoriť pracovný inzerát. Predstavili sme si, že sme majiteľmi firmy, vymysleli názov a hľadali zamestnanca na určitú pracovnú pozíciu. Keď sme mali inzeráty hotové, každá skupinka si vylosovala jeden z nich a napísala žiadosť o toto pracovné miesto.

                   Najzaujímavejšou a zároveň aj najzábavnejšou časťou boli pohovory. Uchádzačov sme sa pýtali na rôzne otázky a musím povedať, že niektoré odpovede nás veľmi pobavili.

                   Táto netradičná hodina nás naučila nielen to, ako správne písať inzerát, žiadosť o zamestnanie a viesť pracovný pohovor, ale najmä to, aké je dôležité vedieť sa prezentovať a reagovať na nečakané otázky.

                   Určite by sme si podobnú hodinu radi zopakovali, pretože možno práve vďaka nej si v budúcnosti ľahšie poradíme pri pracovnom pohovore do nášho prvého zamestnania.

              Hana Moreová, IX. A

               

              6

            • How does English taste?

            • Keďže jedlo má každý rád, na hodine angličtiny sme si v skupinách napísali recept svojho obľúbeného jedla. Každý sa snažil, ako vedel, no celý čas sme sa tešili na uskutočnenie našich receptov. Počas ďalšej vyučovacej hodiny sme sa premiestnili do kuchynky a po nejakom čase sa naše recepty premenili na chutné jedlá. Naše výtvory sme dali ochutnať aj našim spolužiakom. Všetci sme si výborne pochutnali.

            • Poľovníci a príroda očami našej Nelky

            • Výtvarná súťaž Poľovníci a príroda v tvorbe detí má dlhoročnú tradíciu, preto niet divu, že naši žiaci vždy netrpezlivo čakajú na propozície súťaže. Aj tentokrát sa niektorí nechali inšpirovať a vytvorili výtvarné práce hodné obdivu. Medzi nimi zabodovala Nela Benková, žiačka 8.C triedy, ktorej práca zaujala nielen nás, ale aj odbornú porotu. Tá jej v 3. kategórii udelila krásne 2. miesto.
              Nelke blahoželáme a prajeme jej veľa tvorivých nápadov.

            • Vedecká hračka

            • Dnešná hodina fyziky bola netradičná . Boli sme v poľsko- slovenskom dome , kde sme mali možnosť učiť sa a vnímať fyzikálne javy zábavnou formou.

              Podarilo sa nám niektorým poskladať hlavolamy, za čo sme boli pochválení.

              Niekomu sa darilo viac, niekomu menej , ale zabavili sme sa a vyskúšali svoju trpezlivosť. Takéto hodiny by mohli byť častejšie 😊

              Jana Kalejová, 7.D

              1

            • Majsterky okresu v streetball-e

            • Naše dievčatá v zložení (na fotografii zľava) Ema Čechová, Stella Mária Grohoľová, Nina Sobeková, Mariana Svydová, Ema Maxinová a Simona Poljaková sa stali majsterkami okresu v streetball-e a postúpili na krajské kolo. Je to skvelý úspech, ktorý poukazuje nielen na ich športový talent, ale aj tvrdú prácu, vytrvalosť a tímového ducha. Blahoželáme našim šampiónkam a prajeme veľa šťastia v krajskom kole!

            • VEĽTRH NÁBOŽENSTIEV u siedmakov

            • Hodiny Občianskej náuky nám pani učiteľka spríjemňuje rôznymi aktivitami. „Veľtrh náboženstiev“ nás všetkých zamestnal. Spoznali sme svetové náboženstvá zaujímavým spôsobom. Informácie sme si v skupinkách sami vyberali na trhu. Pracovná atmosféra nás všetkých pohltila. Tešíme sa na ďalšie hodiny.

              Ema Sterančáková VII.C Katka Ceľuchová VII.C

            • Úspech našej žiačky na Biologickej olympiáde

            • Krásne 3. miesto v okresnom kole Biologickej olympiády – kategórii C - si vybojovala Nela Trojanovičová z VIII.A

              Súťaž bola náročná, zahŕňala teoretickú aj praktickú časť, kde musela preukázať nielen znalosť učiva, ale aj schopnosť logicky uvažovať a vedomosti využiť v praxi.

              Srdečne blahoželáme a želáme veľa elánu do ďalšieho štúdia a súťaživosti!

            • Oznam o udelení riaditeľského voľna

            • Riaditeľka Základnej školy Bartolomeja Krpelca Bardejov v súlade so zákonom 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (podľa § 150 ods. 5) poskytuje dňa 19. 03. 2025 (streda) žiakom 5. ročníka a 7. ročníka riaditeľské voľno z organizačných dôvodov (Testovanie – 9  2025).

                                                                                    PaedDr. Janette Lišivková, riaditeľka školy  

            • Po roku opäť vo Vysokých Tatrách

            • Po roku sme sa opäť vybrali do Vysokých Tatier na Hrebienok. Tentokrát sa k nám pridali aj mladší spolužiaci z V.D triedy. Počasie sme mali vynikajúce, slnečné a teplé. Cestu vlakom sme si užívali hraním hier a rozprávaním. Mali sme super dozor p.Krukárovú, p.Glittovú, p.Šimu a triednu pani učiteľku Emíliu Kmecovú. Ďakujeme za pekný výlet.

              Samuel Ferenc, VII.D

              2

            • Kde sa rodia talenty

            • Dňa 4.3.2025 sa konala súťaž pre bystré hlavičky pod názvom Talent základných škôl Prešovského kraja, ktorá sa zamerala hlavne na podporu talentovaných žiakov základných škôl. Súťaž prilákala mnohých mladých géniov našej školy, ktorí riešili rôzne logické úlohy. Cieľom súťaže bolo motivovať deti k ďalšiemu rozvoju a pomôcť im získavať nové skúsenosti, rozšíriť obzory a svoje schopnosti.
              Najlepšie sa umiestnili títo žiaci:
              1.miesto:   Dorota Škriabová, IX.B
              2.miesto:   Tomáš Hnidenko, VII.A
              3.miesto:   Adam Rychvalský, VII.A
              Výhercom srdečne blahoželáme a prajeme im veľa úspechov v ďalších súťažiach.

            • Hviezdoslavov Kubín

            • „Verím, že potenciál nepozná limity - úspech závisí od odhodlania konať pre svoje sny.“
               

                    Dňa 26. februára sa v jednej z tried  rozozvučala krásna, ľubozvučná materinská reč. Konalo sa školské kolo recitačnej prehliadky poézie a prózy  v II. a III. kategórii pod názvom Hviezdoslavov Kubín. Sme radi, že na počesť tohto velikána si zarecitovali svoje ukážky chlapci i dievčatá. Niektoré úryvky boli úsmevné, niektoré naopak vážne. Súperilo spolu medzi sebou 25 žiakov od 5. – 9. ročník. V porote sedeli vyučujúce slovenského jazyka. Po odrecitovaní sa porota poradila a vyhlásila výsledky za rok 2025.

              II. kategória  - poézia – žiaci 5. a 6. ročníka

              1. miesto – Emma Klimeková
              2. miesto  - Amália Basariková
              3. miesto – Nela Dudinská, Sára Mašlejová

              II. kategória – próza – žiaci 5. – 6. ročníka

              1. miesto – Tamara Kaščáková
              2. miesto – Alexandra Marinková
              3. miesto – Terézia Škriabová, Radovan Krajňák

              III. kategória – poézia – žiaci 7. – 9. ročníka

              1. miesto – Nina Sobeková
              2. miesto -  Simona Poljaková
              3. miesto – Oliver Stojan, Zara Malaníková

              III. kategória – próza – žiaci 7. – 9. ročníka

              1. miesto – Katarína Džundová

                    Víťazom srdečne blahoželáme, prajeme mnoho úspechov v okresnom kole a všetkým zúčastneným patrí poďakovanie za pekné popoludnie strávené ruka v ruke s krásnou literatúrou. Verím, že sa spolu stretneme o rok, lebo naša materinská reč má bohatú studnicu rôznych ukážok, na ktoré sa už teraz tešíme.

                                                                                                                                                p. uč. Makarová

              9

            • DÁVID PITUCH Z V.B NAJLEPŠÍ AJ MEDZI STREDOŠKOLÁKMI

            • V 4. kole Školskej šachovej ligy žiakov základných a stredných škôl súťažilo dňa 28.02.2025 spolu 71 žiakov a študentov bardejovského okresu. Celkovým víťazom kola sa stal žiak našej školy DÁVID PITUCH z 5.B triedy, ktorý predbehol nielen starších žiakov, ale aj všetkých stredoškolákov.
              Dávidovi ďakujeme za reprezentáciu a do ďalších kôl mu želáme veľa úspechov a víťazstiev.

            • 🎉KARNEVAL🎉

            • 28. február bol deň, ktorého sa žiaci 1. stupňa našej školy nevedeli dočkať. Na tento deň si všetci dôsledne pripravovali karnevalové masky, nápadité a pestrofarebné kostýmy, či vlastnoručne vyrobené a originálne škrabošky. Atmosféru počas karnevalu dotvárali hudbou a rôznymi súťažami veselý ŠASO so ŠAŠICOU. No nazaháľali ani pani učiteľky a vychovávateľky, ktoré si obliekli originálne kostýmy a tiež prispeli k celkovej atmosfére plnej hudby, tanca a kreativity. Tombola a vyhodnotenie najzaujímavejších karnevalových masiek tiež  vyvolali veľký záujem a napätú atmosféru medzi žiakmi. Jednoducho, užili sme si deň plný smiechu, tanca a radosti. Tohtoročný KARNEVAL bol však príležitosťou nielen na zábavu, ale možnosťou na posilnenie a rozvoj vzťahov medzi žiakmi, triednymi kolektívmi a učiteľmi. ĎAKUJEME a tešíme sa zasa opäť o rok.🎉🎉🎉

              50

            • Predškoláci z MŠ Nábrežná v našej telocvični

            • Predškoláci z MŠ Nábrežná sú šikovní nielen v recitovaní, ale aj šport ich baví. O tom  nás presviedčajú každú stredu v našej školskej telocvični pod vedením p. učiteľky Danky Stolárikovej. Radosť z pohybu, smiech, výskanie sa ozýva telocvičňou a to je neklamným znakom radosti z pohybu. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie.

              11
          • Biblická súťaž na prvom stupni – Protopresbyterské kolo Prešovskej archieparchie

            • Biblická súťaž na prvom stupni – Protopresbyterské kolo Prešovskej archieparchie

            • Je nám milou skúsenosťou, že už aj naši prváci gréckokatolíci:   Diana Babejová, Eva Ceľuchová, Peter Tvardzik z 1.A  , sa odvážne zúčastnili okresného kola Biblickej súťaže Prešovskej archieparchie, ktorá sa uskutočnila v jednotlivých protopresbyterátoch (dekanátoch), dňa 12. februára 2025 v priestoroch CZŠ sv. Egídia v Bardejove. 

                 Úvodné stretnutie sa konalo v chráme Sv.Petra a Pavla, kde sme boli privítaní našimi duchovnými otcami a zároveň vytvorili spoločenstvo z rôznych škôl a farností.   

                  Samotná súťaž prebiehala v priestoroch CZŠ sv. Egídia v Bardejove. Pozostávala z piatich kôl: test, tajnička, doplňovačka, či rozlišovanie biblických postáv z ikon sviatkov. 

                 Celá príprava, či už doma alebo v škole bola skvelou príležitosťou pre deti, aby sa hlbšie oboznámili s príbehmi a hodnotami viery, nádeje a lásky, ktoré nám prinášajú, aj do medziľudských vzťahov na základe spoznávania biblických postáv a udalostí. 

              Umiestnili sa na peknom 4. mieste. Za aktívnu snahu a účasť boli odmenení peknými cenami. 

              Veríme, že to bol len štart a ďalšia skúsenosť do ďalších krokov ich výchovy a vzdelávania. 

            • Vôňa človečiny

            • Sme obyčajné 15-ročné dvojičky Ema a Ela, ktoré vyrastajú s rodičmi v panelákovom byte a riešia banálne problémy puberty. Žijeme v 3-izbovom byte, lebo podľa našich väčší ani nepotrebujeme. Vraj, keď sme sa v mamkinom brušku potlačili obidve a tvárili sme sa spokojne, tak sa hádam pomestíme aj v izbe tri krát tri metre.

              Určite ste teda pochopili, že nemáme rodičov podnikateľov, „zazobaných“ milionárov, ale zato ich máme miliónových. Naozaj, nič lepšie, ako naši rodičia sa nám v živote nemohlo pritrafiť.

              „Čaute, babinec, človečina tu vonia,“ je veta, ktorú ocko povie vždy, keď vstúpi do bytu. Môže byť akokoľvek unavený po práci, na túto vetu ešte nikdy nezabudol.

              Keďže sme sa s touto vetou už akosi narodili, zžili sme sa s ňou a mysleli sme si, že to má doma každý takto.... teda s tou človečinou. Spolužiačka Zuzka nás však z tohto omylu veľmi rýchlo vyviedla.

              „Akože s akou človečinou, nerozumiem  vám. Ja poznám len tú rozprávkovú, „fúúúj, mamo, človečina tu smrdí....,“ rozosmiala sa a ďalej sa nad tým ani nepozastavila. Otázka teda zostala bez odpovede a my sme na to tiež zabudli. Naďalej u nás s príchodom ocka voňala človečina a ďalej sme si užívali náš, prevažne babinec.

              Až keď sa u nás znovu raz objavila starká a privítala nás podobným „čaute, rodinka, človečina tu vonia,“ spomenuli sme si a Ela sa hneď pohotovo chytila.

              „Babi, prečo sa u nás vlastne zdraví tou človečinou? Čo to je tá človečina? Iné rodiny to nepoznajú,“ spovedala babku.

              Naša starká sa usmievala viac očami ako ústami a nebolo tomu inak ani teraz. Keď začala, bolo nám hneď jasné, prečo je náš ocko taký, aký je. Vychovala ho múdra, pokorná, statočná žena, vychovala ho „človečina“.

              „Dievčatá, keď bol váš ocko malý, čítala som mu staré klasické rozprávky, nie tie, na ktorých ste vyrástli vy. A slová „fuuuuj, mamo, človečina tu smrdí“ boli v každej druhej rozprávke. Váš ocko sa toho bál, nemal rád strach, napätie v rozprávkach. A tiež som ho učila, že slová „fuuuuj, smrdí“ sa nehovoria, hlavne na jedlo nie, lebo raz mu môže chýbať. Tak sme sa dohodli, že túto vetu vždy poviem, „jooj, mamka, človečina tu vonia,“ trpezlivo a s láskou to vysvetľovala starká.

              „Babi, ale veď potom tá rozprávka nenasledovala tak, ako mala, či áno?“ spustili sme takmer jednohlasne.

              „Jasné, že tá časť nedávala zmysel, ale to mu vôbec nevadilo, páčilo sa mu to, končilo to šťastne a to bolo hlavné. Ja som vtedy pochopila, že váš ocko je citlivý, vnímavý, pokojný človek a že človečinu má v sebe. Takú tú naozajstnú ľudskosť, kedy ho trápi ubližovanie, nepokoj, hádky, nenávisť. Už v rozprávkach to nesmelo byť. Zostalo mu to doteraz a preniesol to aj do života, do svojej rodiny,“ zhodnotila spokojne babka. „Ľudia zabudli byť ľuďmi, zabudli na vôňu človečiny. Preto všetky tie vojny, nepokoje a ubližovanie vo svete. Ak sa ľudia dokážu vypočuť bez vzájomných útokov, ak si hľadajú cestu k sebe navzájom, k vzájomnému porozumeniu, nie sú potrebné vojny. Mier je presne ako tá vôňa človečiny. Neudrží ho sila, zbrane ani vyhrážanie, udrží ho len láska, porozumenie, pochopenie a nezištná pomoc.“

              A takto je to vo svete, v rodinách, medzi ľuďmi. Ak sa vytratí ľudskosť, človečina, staneme sa jeden druhému nepriateľom, závistlivcom, cudzincom. Takýto svet nepatrí do civilizovanej, vyspelej spoločnosti, nepatrí do 21. storočia.

               

                                                                                                         Simona Bereščáková, 9. A

                                                                                                         Hana Moreová, 9. A

                                                                                                         ZŠ Bartolomeja Krpelca

              Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.

            • Z temnoty na svetlo

            • Bol podvečer a všade navôkol sa prelínala pestrá paleta jesenných farieb. Pozrel som sa do zrkadla a v odraze mohutných okien som zbadal západ slnka v nezvyčajných farbách. Hovoril som si, ako dobre by to vyzeralo na mojom plátne. Bez premýšľania som vybehol do lesa a keď som kráčal, pripadal mi zrazu akýsi objemnejší. Vravel som si, že takto to tu predtým nevyzeralo. Začal som byť neistý, ale aj tak som v ceste pokračoval. Moja zvedavosť bola silnejšia ako moje obavy. Keď som si myslel, že sa približujem k cieľu, vyrušilo ma praskanie konárov za mnou. Obrátil som sa a videl som cestičku, akoby skratku. Bol som nedočkavý a ponáhľal som sa, tak som sa vydal práve tadiaľ. Po chvíli som si však uvedomil, že som neurobil dobre.

              Zbadal som to. To, čoho som sa najviac obával. Tie neustále obavy o náš národ sa mi zhmotnili a videl som ich celkom jasne. Stuhol som neschopný pohybu a len som sa uprene díval pred seba. Vtom ma vyrušil okoloidúci, ktorý bol stelesnením mojich obáv.

              „Chlapče! Oči sa ti zaslepili, tento boj trvá už roky a ty o tom ani nevieš. Tak hlboko sa topíš v sebe, že ani netušíš, čo sa deje okolo,” povedal mi tak adresne, akoby sme sa poznali odjakživa. Nejasne som sa pozeral a tiekli mi slzy. Neveril som mu, ale neskôr som na to prišiel sám. Chcel som uniknúť, no nedalo sa. Za mnou bola už len hustá hmla. Cítil som, ako ma silný tlak ženie dopredu. Moje telo bolo ťažké, padal som na zem. Pozeral som sa na svoje doškriabané telo špinavé od lístia a hliny.

              Keď som sa opatrne postavil, videl som ľudstvo padať do záhuby. Všade navôkol zúrili boje, svet besnel. Ľudia okolo mňa túžili po pokoji, ktorý už dávno stratili. Kričali o pomoc, ale navzájom sa nepočuli. Zvieratá sa podobali bojovým mutantom pripraveným zaútočiť. Z ohnivej doliny stúpal mastný smog a silný vietor ho hnal ku mne. Očami podráždenými od dymu som naďalej nemo hľadel na neľudský súboj.

              Vtom som počul hlas: „Žiješ, ale duchom si už mŕtvy. Viem, kde bývaš! Tam je tvoj trón zla! Ticho, po ktorom už tak dlho túži tvoja duša a myseľ, sa vytratilo, opantalo ťa všetko drahé a lesklé.“ Začal som ťažko dýchať. Ten hlas, to je moje druhé JA, moje vnútro túžiace po pokoji, porozumení, túžiace po láske. Moje hlasy v hlave boli ako meče zabodávajúce sa do hrude. Nikdy to neprestane! Rukami som zvieral hlavu, ale tlak nepovoľoval. ,,Čo ak to neprestane?“ Temné myšlienky nado mnou víťazili. Zamýšľal som sa nad tým, či ešte niekedy nájdem miesto, kde je pokoj. A existuje ešte vôbec?

              „Kto dokáže bojovať proti takémuto zúfalstvu? Veď stále som na všetko sám. Načo tu som? Nič mi nedáva zmysel. Môj život nie je natoľko cenný, aby som sa zľakol smrti.” Úplne som sa opúšťal. Mal som chuť so všetkým skoncovať. ,,Kiežby som mal krídla, z tejto apokalypsy by som ľahšie unikol...,” povzdychol som si, vediac veľmi dobre, že úniku niet.

                „Karol, Karol, čo sa to s tebou deje?“ ozval sa hlas za mnou. Muž odetý v bielom prichádzal pomaly ku mne. Tento hlas mi bol veľmi povedomý.

              ,,Prečo o sebe toľko pochybuješ?“

              ,,Otec môj, si to ty? Neverím vlastným očiam!“  uplakaný som ho pevne objal.

              ,,Otče, vari nevidíš to zlo okolo mňa?“

              „Zlo okolo teba bude vždy, je len na tebe, ako sa k nemu postavíš. Si silnejší než si myslíš, tvoje srdce je statočné a pevné.“

              ,,Je to veľmi ťažké, veď som na všetko sám.“

              „Nikdy nie si na všetko sám, pamätaj si to. Ja som počul tvoj nárek.“

              „Vždy si mi ukazoval cestu, ktorou mám kráčať a bol si môj najväčší vzor. Tvoje ramená boli to najpevnejšie miesto na zemi. Pri tebe som sa cítil vždy istý a vedel som, čo mám robiť. No teraz, keď tu nie si, cítim, že zlyhávam a že kúsok toho dobra, ktoré som v sebe mal, odišlo s tebou.“

              „Synak, ja viem, život je veľmi ťažký, ale je príliš krátky na to, aby si sa nechal ovládať ľudskou skazenosťou a nespravodlivosťou.“

                       Postupne mi to všetko začalo dávať zmysel a vedel som si zodpovedať aj na otázku, prečo má spoločnosť potrebu bojovať a prečo nedržíme všetci spolu.” Národy padajú hlavne kvôli svojej nenásytnosti, sebeckosti, túžbe po prepychu a z toho prameniacej závisti a nenávisti. Aj tak sa raz všetko pominie! Čokoľvek tu na zemi je márnosť. Veď človek si v blahobyte neodpočinie, je ako štvané zviera ženúce sa za mamonou. Chváli sa zlom, vymýšľa skazu a jeho jazyk je ostrá britva, ktorá reže nie po povrchu, reže vnútro..... reže veľmi hlboko. Svet nepotrebuje pýchu, pretvárku a honbu za majetkom, v hodine smrti sme si všetci rovní... . 

              Začal som si uvedomovať, ako ma dokáže ovplyvniť moja hlava a negatívne myslenie. Nemám mier v sebe a svojom vnútri, tak ako môže byť mier medzi národmi?

              „Synu môj, máš veľkú pravdu, bohužiaľ, tak to je. Keby sme neboli sebeckí a majetnícki, svet by bol hneď krajší. Karol, ja už musím ísť.“

              ,,Oci, kam ideš? Nenechávaj ma tu samého,“

              „Idem na to miesto, kde bude pokoj, radosť a mier, ale aj keď odídem, budem ťa neustále sprevádzať. Pamätaj na to, čo som ti celý život hovoril, buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Choď v pokoji, zlo a temnota ťa nebudú ďalej  sprevádzať...“   

              „Neodchádzaj!“ vykríkol som padnúc na kolená.

              Prebudil som sa. Teda neviem.... Kým som sa spamätával, kde vlastne som, niečo mi nedávalo zmysel. Bol to sen? Realita? Nech už to bolo akokoľvek, jedno som si uvedomil. Cítil som v sebe vnútorný pokoj a istotu, že sa naozaj niečo zmenilo k lepšiemu. Otec mi síce chýbal, no možno mi to, práve prežité, malo pripomenúť otcove slová, na ktoré som zabudol. Ale znovu mi dal všetko, čo som kedy potreboval. Je načase sa konečne posunúť niekam vpred.

              Sám mi kedysi hovoril: „Karolko, dám ti radu do budúcna. Stále sa pozeraj vpred, nikdy nie dozadu. V živote bude ešte veľa prekážok, ktoré budeš musieť zdolať sám. No nikdy nezabúdaj na to, kým si a odkiaľ pochádzaš. Rozdávaj lásku a konaj dobro, dokážeš to. Možno v tejto chvíli nerozumieš, čo hovorím, ale dúfam, že to neskôr pochopíš.“

              Dnes viem, že ľudia, ktorých vychovali takíto otcovia, vojnu nepotrebujú.

               

                                                                                                Sarah Birošová, 9. A

                                                                                                Daniela Kuchciková, 9. A

                                                                                                ZŠ Bartolomeja Krpelca

              Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.