Načo nám je škola? To je otázka, ktorú si vo svojom živote položí každý viac či menej zúfalý žiak. Prečo práve my musíme chodiť do školy? Veď naši predkovia takýto pojem nepoznali a predsa boli šťastní. Škola pre každého znamená niečo iné. To nie je len sivá budova plná prísnych a nekompromisných pedagógov. Pod pojmom škola sa skrýva mladosť, slzy, smiech, oslobodzujúce zvonenie oznamujúce koniec hodiny, priateľstvá, ktoré často pretrvajú celý život, hľadanie odpovedí, či nájdenie samého seba. Pre mnohých ľudí je dnes škola samozrejmosťou. Existujú ľudia, ktorí možnosť študovať pokladajú za skvelý dar súčasnej doby. Patria k ním aj naše múdre staré mamy a starí otcovia. Ich život tvorila úmorná práca na poli, dojenie kráv, pasenie dobytka a práca na gazdovstve. Táto práca bola prednejšia pred návštevou školy, nie z vlastnej vôle ale z nutnosti. Napriek dlhej ceste do školy, tyranským učiteľom a zlým podmienkam ľudia túžili po vzdelaní. V škole sa dozvedeli mnoho nového o svete, o krajinách a školská piecka príjemne zohrievala uzimené a zrobené ruky. Škola formuje naše názory, ponímanie sveta okolo nás a preto je jej funkcia, výchova a vzdelávanie nenahraditeľná v živote človeka dnes, alebo pred sto rokmi.
Vyučujúce dejepisu Goč-Benková, Svobodová so žiakmi V. ročníka zrealizovali výstavu, ktorá bola zameraná na to, ako vyzerala škola ich rodičov a starých rodičov. Výstavu tvorili učebné pomôcky, školské tašky, kronika, školské časopisy, vysvedčenia, fotografie tried, maturitné fotografie a pozdravy, písacie potreby, slohové práce, v ktorých žiaci porovnávali školu svojich rodičov, starých rodičov s históriou a súčasnosťou ZŠ Bartolomeja Krpelca. <<foto>>
