Pomáhať iným pre pocit šťastia. Vedie to k šťastnému životu? Nemyslieť na seba v tejto uponáhľanej dobe, byť ochotný pomôcť inému človeku len tak sám od seba, je veľmi vzácne. Čas je jediná veličina, ktorá sa nikdy nevráti, a práve preto by sme nemali dovoliť, aby nám pretiekol pomedzi prsty. Všetok svoj voľný čas, každú jednu vhodnú chvíľu by sme mali využiť na to, aby sme si všimli, či niekto nečaká práve na našu pomoc. Niekedy si myslíme, že pre nás je to nepodstatná vec, ale pre niekoho to možno znamená všetko. Niekto možno čaká len na náš úsmev, pohladenie, pekné a milé slovo, niekto možno potrebuje pomoc s nákupom, niekto zas pomoc v práci alebo v škole. Nech už ide o akúkoľvek formu pomoci, najdôležitejšie vždy bude, že to robíme pre niekoho iného a robíme to s láskou.
Stará múdrosť hovorí: „Čo zaseješ, to budeš aj žať.“ A rovnako tak je to aj s pomocou druhým ľuďom. S akou láskou budeme pomáhať, takou láskou budeme aj dostávať, čím viac pomôžeme, tým sa nám viac vráti. Keď pomôžeme len tak bezdôvodne a nič od toho neočakávame, tak vnútorne porastieme a budeme sa cítiť šťastní, lebo sme prispeli k idei dobra. Ak budeme pomáhať ostatným, pomôže nám to akceptovať našu vlastnú situáciu a chyby, a je pravdepodobné, že sa uvidíme v oveľa lepšom svetle! Nebudeme si pripadať opustení a nepotrební pre tento svet, a rovnako tak si nebude pripadať ani človek, ktorému sme pomohli. Pochopíme, že pri pomáhaní budeme viac optimistickí a naozaj šťastní, pretože šťastie nie je niečo, čo si môžeme kúpiť za peniaze, šťastie môžeme len precítiť v hĺbke nášho srdca a našej duše. Šťastie je práve ten pocit, keď si uvedomíme, že sme niekomu skutočne pomohli a daného človeka to potešilo. Hoci ho už možno nikdy neuvidíme, nebudeme vedieť, kde je, kde sa práve nachádza, ako žije, no ten človek si stále na nás spomenie. Spomenie si na to, ako sme mu pomohli. Možno to bola nejaká maličkosť, ale takto sme dopomohli k zlepšeniu sveta aspoň o kúsok. Aj vďaka takýmto zdanlivým „maličkostiam“ sa budeme cítiť šťastní.
V živote by sme mali robiť toľko dobra, koľko len môžeme. Dobro sa odpláca dobrom. Je to jednoduché, žiadna ťažká rovnica, nič, čo by sa nedalo „vyriešiť“. Nestojí to nič, žiadne peniaze, stojí to kúsok našej lásky a tú máme všetci zadarmo. Kto miluje ostatných, miluje aj sám seba. Koľko toho dáme, toľko sa nám vráti. A nikdy nevieme, či aj my nebudeme v situácii, kedy budeme potrebovať pomoc. A možno práve človek, ktorému sme niekedy pomohli, pomôže nám. Šťastie sa nemeria žiadnymi peniazmi, šťastím je to, že vďaka nám ľudia zdvihli kútiky úst a vzniklo niečo krásne. Vyčarili krásny úsmev na tvári a ten možno vyčarí úsmev ďalšiemu človeku. A tak to ide postupne ďalej. Lebo človek, ktorý prijíma, môže dávať ďalej. Šťastie pochádza zvnútra a keď je šťastné naše vnútro, všetko ostatné prichádza samo.
Natália Kyjovská, VIII.A