Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale od roku 1955 aj s mesiacom knihy. Cez životný príbeh Mateja Hrebendu si žiaci uvedomili, že knihy nevnímame len zrakom, ale aj srdcom. Práve vďaka dobrým srdciam sme mohli zorganizovať výstavu darovaných kníh spojenú s ich predajom. Celý výťažok použijeme na nákup nových kníh, ktoré si žiaci môžu bezplatne zapožičať v školskej knižnici.
Novinky
Burza kníh v školskej knižnici
22. marec - Svetový deň vody
Na našej škole sme si pripomenuli tento významný deň rozhlasovou reláciou, ktorá bola zameraná na znečisťovanie vody a jej ochranu. V priebehu dňa prebiehali aktivity zamerané na tému voda. Ich cieľom bolo pripomínať si dôležitosť a význam vody, zvýrazniť význam vody pre ľudstvo, upozorňovať na stav a ochranu pitnej vody, oboznámiť sa s rozdelením vôd, nebezpečenstvom kyslých dažďov, kolobehom vody. Jednotlivé aktivity boli realizované v učebni biológie a chémie a zúčastnili sa ich žiaci 5., 6. a 7. ročníka. Žiaci diskutovali o význame vody pre živé organizmy, znečistení a ochrane pitnej vody, demonštračným pokusom zisťovali fyzikálne a chemické vlastnosti vody, ochutnávali rôzne druhy pitnej vody (minerálka, voda z vodovodu, voda zo studne). Ďalšie aktivity boli zamerané na poznávanie a určovanie vodných rastlín a živočíchov. Formou brainstormingu zaradzovali vodné organizmy do spoločenstva vodného ekosystému. V závere hodiny sledovali krátke video o budúcnosti našej Zeme, aby si uvedomili, čo nás čaká, ak aj naďalej budeme znečisťovať životné prostredie a vodu. Pamätajme, že voda je tu pre všetkých, aj pre budúce generácie, preto sa snažme, aby sme ju znečisťovali čo najmenej. Fotogaléria TU.
Malí predškoláci vo veľkej škole
V rámci spolupráce medzi základnou a materskou školou je našim cieľom vytvoriť pre budúcich prváčikov také podmienky, aby bol pre nich prechod zo škôlky do školy čo najmenej stresujúci.
Popoludňajšia streda, 21.3.2018,vtedy bola veľká telocvičňa našej školy určená iba predškolákom z MŠ Fabrička na Nábrežnej ulici.
Deti v príjemnej a bezprostrednej atmosfére tak predviedli vlastnú šikovnosť v športovo-pohybových hrách v telocvični. Celá telocvičňa sa ozývala detským dupotom a príjemnou hudbou. Ako správni športovci si za odmenu odniesli nielen dobrý športový výkon, ale aj „olympijské medaily“. Fotogaléria TU.
Deň svätého Patrika
Deň sv. Patrika je jedným z najpopulárnejších sviatkov v anglicky hovoriacich krajinách. Aj my sme si ho patrične pripomenuli. Tak ako býva zvykom obliekli sme sa dozelena a takto vystrojení sme sa vybrali to školy.
Znakom tohto dňa je zelená farba na pamiatku svätca. Oslavujúci Íri si v tento deň do gombíkovej dierky pripínajú trojlístok: hovorí sa, že svätý Patrik ho používal, keď pohanským ostrovanom vysvetľoval podstatu svätej Trojice.Írske oslavy Dňa Sv. Patrika už dávno prekročili hranice svojej vlasti. Nasvietením fasády legendárneho bratislavského hotela Carlton zelenou farbou podporuje Slovensko medzinárodnú iniciatívu pod názvom „Global Greening“, ktorá každoročne 17. marca pomáha zeleným osvetlením zviditeľňovať nespočetný rad významných pamiatok a budov po celom svete.
Iniciatíva vznikla v roku 2009 a jej popularita neustále narastá, keďže zahalenie budov do zelenej farby sa považuje v prvom rade za symbol priateľstva medzi Írskom a danou krajinou.
Už tradične na zeleno nasvietený bratislavský Carlton v rámci osláv Dňa sv. Patrika symbolizuje gesto priateľstva a pohostinnosti voči národu, s ktorým zdieľame spoločné európske hodnoty.
Fotogaléria TU.
Súťažili múdre hlavičky
V dňoch 13. a 14. marca si 137 žiakov tretieho až ôsmeho ročníka nášho okresu meralo svoje matematické vedomosti v okresnom kole Pytagoriády.
Úspešným riešiteľom sa stal súťažiaci, ktorý v priebehu 60-tich minút z 15 – tich úloh vyriešil správne aspoň 10. Okrem správnosti vypočítaných príkladov rozhoduje aj čas, za ktorý žiaci vypočítajú dané úlohy. Za správnosť vypočítaných príkladov a za čas sa prideľujú príslušné body. Výsledné hodnotenie bodov sa teda skladá z dvoch položiek: z bodov za správnosť a z bodov za čas. Pri rovnakom počte bodov súťažiacich rozhoduje o poradí ich úspešnosti prioritne počet dosiahnutých bodov za vyriešené úlohy a až potom kratší čas vynaložený na riešenie úloh.
Všetkým žiakom, ktorí reprezentovali našu školu, ďakujeme za účasť a úspešným riešiteľom srdečne blahoželáme!
Úspešnými riešiteľmi z našej školy sa stali:
V kategórii P4:
3. miesto – Daniel Briškár (4.A)
V kategórii P5:
2. miesto – Martin Fellegi (5.A)
4. miesto – Martin Katuščák (5.A)
V kategórii P6:
5. miesto – Kristína Hnidenková (6.A)
11. miesto – Timea Timcová (6.C)
V kategórii P8:
3. miesto – Lukáš Hudák (8.D)
Fotogaléria TU.
Na ZŠ B. Krpelca ožila história
.... aj mestá majú svoju históriu. Menia sa, ľudia v nich sa sťahujú, noví prichádzajú. Pribúdajú nové budovy, vznikajú nové sídliská, mladé rodiny sa sťahujú, iné odchádzajú. Každá ulica má v sebe inú zbierku ľudí, ktorí tvoria jej históriu.
.....a v období, keď si pripomíname 777.výročie prvej zmienky o našom meste Bardejov, si naši štvrtáci zmerali sily v tom, kto lepšie pozná svoje mesto, našu vlasť. Vo vedomostnom kvíze MILUJEM BARDEJOV – MILUJEM SLOVENSKO sa štvrtáci popasovali s otázkami z histórie o našom meste a jeho krásnom okolí. Hravou a zábavnou formou si svoje vedomosti preverili aj v ďalších kolách, kde museli čo najrýchlejšie poskladať puzzle, ktorý predstavoval jeden zo symbolov mesta – erb, v riešení tajničky o Bardejove, ale aj v orientácii na mape Slovenska.
Že popoludnie 12.3.2018 bolo nielen zábavné, ale aj s mnohými zážitkami a preverovaním si svojich poznatkov o Bardejove a krásnom Slovensku svedčí aj záujem žiakov spoznávať históriu a súčasnosť svojho mesta a jeho okolia.
Náročnými piatimi kolami sa súťažiace dvojčlenné družstva prebojovali do úspešného cieľa, kde víťazmi boli všetci súťažiaci. Diplom, vecné ceny i hodnotné knihy s brožúrkami a mapami o meste a okolí Bardejova si prevzali všetci súťažiaci. Patrí im aj veľká gratulácia za snahu a ochotu spoznávať a dozvedať sa o živote našich predkov a tak zachovávať tradície života v našom meste, regióne a vlasti. Fotogaléria TU.
Testovanie T9 - 2018
Vážení rodičia, milí deviataci!
V zmysle listu MŠ SR a pokynov Štátneho pedagogického ústavu i Národného ústavu certifikovaných meraní a vzdelávania bude na území SR v 9. ročníku ZŠ Váš syn/dcéra písať Celoplošné testovanie žiakov 9. ročníkov ZŠ - 2018, ktoré sa realizuje vo všetkých základných školách s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským a ukrajinským z dvoch základných predmetov: slovenský jazyk a literatúra a matematika.
TERMÍN TESTOVANIA: 21. marec 2018 (streda)
v ZŠ B. Krpelca Bardejov o 7.45 hod.
Matematika – test : 8.20 – 9.20 hod. /60 minút/ - 20 úloh /z toho 10 úloh numerických s číselnou odpoveďou /otvorené odpovede/, 10 otázok na výber 1 z možností – uzavreté odpovede/
Slovenský jazyk a literatúra – test: 10.05 – 11.05 hod. /60 minút/ - 25 otázok /5 úloh s krátkou odpoveďou – otvorená odpoveď a 20 úloh s výberom odpovede 1 z možností- uzavretá odpoveď/
Povolené pomôcky: kalkulačky /nie na mobile!!!/, rysovacie pomôcky, pero, ktoré píše namodro, nie atramentové !!!
Náhradný termín testovania v Prešove: 5. apríl 2018 /len s doprovodom rodiča/
Ďalšie informácie budú zverejnené na webovej stránke školy : www.zsbkbj.edu.sk a www.nucem.sk.
Lyžiarsky výcvik Alpy
Talent základných škôl regiónu Šariš
8. marca 2018 sa v Prešove uskutočnilo finálové kolo súťaže Talent základných škôl regiónu Šariš so zameraním na matematiku, logiku, priestorový úsudok a verbálne myslenie. Päťdesiatka talentovaných žiakov základných škôl vzišla spomedzi viac ako tisícky žiakov Šariša. Do súťaže sa zapojili deti z Prešova, Šarišských Michalian, Sabinova, Lipian, Bardejova, Širokého, Raslavíc, Svidníka, Pečovskej Novej Vsi.
Prešovské finále prebehlo v dvoch testovacích kolách. V prvom kole to boli rôzne úlohy, v ktorých išlo o číselný rad, slovné prešmyčky, zašifrované heslo, rozdeľovanie geometrických útvarov, či počítanie chýbajúcich kociek. Obsahom druhého testovacieho kola bola matematika, hry so slovami a ďalšie logické úlohy.
V silnej konkurencii 48 finalistov sa naši žiaci umiestnili takto:
Martin Molčan 8.B – 9. miesto,
Martin Hnatko 9.A – 23. miesto.
Srdečne blahoželáme !
Fotogaléria TU.
Hviezdoslavov Kubín I.kategória
7. marca sa uskutočnilo školské kolo Hviezdoslavovho Kubína I. kategória.
Žiaci 2. 3. a 4. ročníka súťažili v recitácii poézie a prózy. Najlepší sa umiestnili
takto:
Poézia
1. miesto Juraj Petruška III.B
2. miesto Adam Pituch III.B
3. miesto Viviana Antonyová IV.A
Pochvalné uznanie Gréta Špirková III.A
Próza
1. miesto Viktória Drozdová IV.B
2. miesto Tomáš Pritoka IV.A
Všetkým žiakom blahoželáme a víťazom prajeme veľa úspechov v okresnom kole.
Fotogaléria TU.
Lyžiarsky výcvik Drienica 5.3. - 9.3.2018
Európa je za rohom. My sme Európa.
„Jediná cesta, ktorú budete ľutovať, je tá, ktorú nepodniknete.“
Ak je to pravda, tak teraz ľutujem väčšinu svojich ciest. Bola som síce už aj pri mori, vlastne tam chodím každý rok, no k tomu slovenskému. Mám 22 rokov a naše hranice prekračujem, len ak ideme na novoročné výpredaje do Poľska. Som študentkou Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Názov znie zložito, no mňa toto štúdium napĺňa. Momentálne píšem jednu zo svojich seminárnych prác s názvom „Spoznávanie kultúr západných štátov Európy.“ Asi poznáte ten pocit, keď by ste robili čokoľvek, len aby ste sa nemuseli učiť. Mám už všetko poupratované, tak netrpezlivo sadám k môjmu obľúbenému blogu „Cestuj s úsmevom“. Poviem vám, je to skvelý únik z reality. O jeho autorovi viem len toľko, že sa volá Juraj a je to veľký nadšenec histórie. Keď čítam jeho myšlienky, mám pocit, akoby som všetky tie miesta naozaj navštívila. Raz som v Paríži, raz v Monaku a raz na promenáde v Miláne. Aktuálne je na mesačnom pobyte vo Veľkej Británii. Tu je jeho dnešný príspevok : „Zdravím, drahí priatelia, hlásim sa Vám priamo z anglického Hyde parku. Pred chvíľou som prešiel vstupnou bránou a teraz si vychutnávam krásny výhľad na kúsok prírody uprostred veľkomesta. Tento park mi pripomína jeho, o trochu mladšie dvojča Central Park, ktorý som navštívil pred rokom. Atmosféra je tu uvoľnená, Angličania sa tu prechádzajú, jazdia na koňoch alebo si len tak čítajú. To tu asi zapadnem. Bol som pozrieť na Pamätník princeznej Diany, „Krištáľový palác“, zajazdil som si na RottenRow a len čo dopíšem, idem sa pozrieť do Speaker´scorner. Možno sa zapojím aj do nejakej debaty. som zvedavý na ich názory na brexit, môžete tu totiž diskutovať o čomkoľvek, s výnimkou kráľovskej rodiny a zvrhnutia britskej vlády. Potom metrom do hotela a zajtra ma čaká Big Ben, Towerbridge, TowerofLondon a keď stihnem, tak pôjdem na „návštevu“ ku kráľovnej. Dovidenia zajtra. S pozdravom, Juro J“. Keď som dočítala poslednú vetu, bolo už krátko po polnoci, a tak som sa aj navzdory nepripravenosti na zajtrajší ťažký deň v škole rozhodla ísť si oddýchnuť (aby sme sa dobre pochopili, môj oddych končil ráno o 6.15 hod J). Vstávanie bolo, ako sa hovorí, kruté, no zvyšok dňa šiel ako po masle. O pol tretej som bola už doma, no doma ako doma, bola som na intráku. Obedy mám v menze, kde na rozdiel od iných závodných jedální varia celkom chutne a zdravo. Na prednáške z dejín francúzskej kultúry nám pani profesorka Hugová ( vždy sa predstavuje ako Igová, no jej meno je rýdzo slovenské, nie francúzske) pripomenula termín odovzdania našich prác. Tak hor sa do roboty.
A takto teraz vyzerala väčšina mojich dní: vstávanie, škola, obed, učenie, večera, blog, učenie. Tento stereotyp by takto pokračoval hádam donekonečna, keby som si jedného dňa „len tak náhodou“, keď som sa učila, neprečítala Jurov najnovší blog. Znelo tam: „Verím, že sa už tešíte na 18. mája 2018, lebo ja áno.... Vidíme sa v kaviarni pri Michalskej bráne.“ Srdce sa mi takmer zastavilo, mala som možnosť stretnúť sa so svojím hrdinom. Ale radšej nie? V škole toho máme teraz veľa, a ja nemôžem len tak odísť. Možno nabudúce. Takto som sa presviedčala prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát a na štvrtýkrát som si povedala, že to nabudúce je teraz. Zbalila som kufre (lepšie povedané kufor) a o 5.18 hod. som smerovala vlakom do Bratislavy. Cesta zbehla veľmi rýchlo, bola som v tzv. tichom kupé, takže som buď spala alebo čítala. Predpoludním som už vystupovala na bratislavskej stanici. Keďže som mala ešte dosť času, vybrala som sa spoznávať Slovensko. Hoci ma to nebavilo až tak, ako by ma určite bavila návšteva Eiffelovky, bola to vskutku neobyčajná zábava. O tretej som sa trochu zadychčaná, ale zato oddýchnutá pobrala ku Michalskej bráne. Celá diskusia prebehla bez problémov, bolo nás tam asi 15 a každý sme so zatajeným dychom počúvali o jeho cestách. Juro vyzeral tak, ako som si predstavovala, ako človek s veľkým snom, ktorý si neustále plní. Po besede sme sa ešte dlhú chvíľu spolu rozprávali a na konci sa spýtal, či niekedy nepôjdem na cesty s ním. Jeho otázka ma trochu zarazila, popravde, viac než trochu. Prekvapený mojím postojom povedal: „Rada čítaš, však? Vieš, že kto necestuje, číta len prvú stranu. Tak prečo nechceš spoznávať?“
Túto otázku som si opakovala celou cestou domov, a ešte aj dlho potom. No prišli bežné denné starosti a táto otázka akoby sa postupne strácala. Život išiel ďalej. Asi týždeň pred odovzdávaním mojej veľkej ročníkovej práce mi ktosi zazvonil. Keď som otvorila dvere, neverila som vlastným očiam. Stál tam Juraj s veľkou taškou. „Zbaľ si veci, o päť minút vyrážame.“ Nevedela som, čo sa mám skôr spýtať. Mala som milión otázok, no zatiaľ ani jednu odpoveď. V tom zmätku som do mojej veľkej cestovnej tašky, do ktorej sa balím, keď idem cez víkend domov, nahádzala všetko, čo som okolo seba našla. Keď som sa ho opýtala, kde ideme, odvetil: „Ideme spoznávať.“ Pri tých slovách mi naskakovala husia koža. Rozmýšľala som, kde asi môžeme ísť. Paríž, Londýn, Viedeň, Barcelona alebo Amsterdam?! Už som sa videla, ako pôjdem v pondelok ku katedre so slovami: „Je mi to nesmierne ľúto, ale... .“ Už som videla, ako nič nestihnem, nespravím prácu, nespravím skúšky, vyhodia ma zo školy a ja budem robiť do konca života na VPP. Radšej som zatvorila oči, už som cítila, ako sa blížime ku letisku. Môj koniec je tu, tri roky tvrdej práce mi prebehli pred očami. Čo tri roky, celý život. Ak tú prácu nestihnem dopísať, tak.... .
Zrazu sa auto zastavilo. Na letisku sme predsa ešte nemohli byť. Nesmelo som otvorila oči. Predo mnou sa vypínal majestátny Dóm svätej Alžbety. Ani Amsterdam, ani Londýn, len Hlavná ulica vzdialená 20 minút autobusom. „Musím priznať, že som od takého dobrodruha čakala trochu viac. Povedal si, že ideme spoznávať.“ „A nejdeme?“ odvetil trochu nechápavo. „Tak ťa fascinujú cudzie kultúry, že si pritom zabudla na vlastnú? V Paríži je nádherne, no aj keby si hľadala celý deň, takýto kostol tam nenájdeš. Bola si už na kostolnej veži ?“ Na viac ako len pokrútenie hlavou som sa v tej chvíli nezmohla. „Dobre, tak poďme objavovať.“
Hoci som medzičasom úspešne ukončila skúškové obdobie, tento rok som sa naučila viac, ako len rozdiel medzi korintským a iónskym slohom. Jeden skvelý človek a cestovateľ ma naučil, ako spoznávať objavené, no i ako objavovať nespoznané. Ak sa ma teraz niekto spýta, koľko z európskeho kultúrneho dedičstva som videla, tak môžem odpovedať, že zatiaľ všetko, čo som mohla. Pretože Európa nezačína Benátkami ani Zürichom, Európa je za rohom. My sme Európa. My tvoríme európske kultúrne dedičstvo.
Bianka Michalcová, IX.C
Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.
Strom nepresadíš, korene nepretrhneš.
V ten deň nemala Zuzana ktovieakú náladu. Mohol za to budík, ktorý nepočula, počasie, štrajkujúce auto, preplnený autobus... Jednoducho všetko. Ani krik detí, ktoré sa hlava-nehlava tlačili do autobusu, to nemohli zlepšiť. Skôr naopak.
Zuzana bola učiteľkou. Nemala rada rána, keď sa musela viezť do práce autobusom plným detí. V aute si vedela vychutnať ešte tých pár pokojných minút, kým vstúpi do mraveniska hluku, kriku, smiechu, detských bláznovstiev. Dnešok začínal výnimkou - jedna učiteľka a autobus plný malých krikľúňov, ktorí sa dokázali poškriepiť z ničoho nič. Do škôl sa dnes viezlo až podozrivo veľa detí. „Hmm, zavítala k nám krutá zima a snehová nádielka potrápila cestárov. Zrejme rodičia poslali deti do škôl autobusom,“ pomyslela si, keď si hľadala miesto, kde by si mohla sadnúť. Nikde nič. Všetky sedadlá obsadili deti. „Ach, ako keby som ich nemala dosť v škole.“ Zuzanina mrzutá nálada sa stupňovala.
Ani raz nešla autobusom do školy, aby sa deti nepobili alebo nešikanovali. Keď ona bola v ich veku, všetko bolo iné.
Vtom nastúpil do autobusu drobný chlapček. Taška, ktorú mal na chrbte, bola väčšia ako on sám. Predieral sa pomedzi ľudí. Svetlé vlásky mu padali do očí. Do akýchsi smutných očí. „Hej, ty Rusnaku,“ ozvalo sa zozadu a Zuzana hneď vedela, že tá poznámka patrí jemu. V očiach mu zbadala strach a.... hanbu. Hanbil sa za to, že je Rusín? Možno len nechcel byť stredobodom pozornosti. Možno sa bál, čo bude nasledovať. Príliš veľa možno. Čakala, že sa na ne dozvie aj odpovede.„No što, pobišiduj nám dašto po vašomu,“ smiali sa mu deti.
Vtedy sa Zuzana vrátila do svojich detských čias. Bola presne ako ten chlapček. Malá, taška väčšia ako ona, a taktiež bola Rusínka. Doma sa nerozprávali inak ako po rusínsky. Na strednej škole sa jej vysmievali, šikanovali ju a ona s tým nevedela bojovať. Doma často plakávala a mamka jej len trpezlivo opakovala, že sa nemá za čo hanbiť. Slovensko je predsa bohaté na nárečia. Nech je hrdá na to, kým je a do akej rodiny sa narodila. Zuzana tomu nechcela rozumieť. Vtedy, v takom veku ani nemohla. Nechcela sa odlišovať, nechcela, aby sa jej smiali. Nechápala, prečo to robia, veď v slovenskom jazyku excelovala. Prečo teda tá nevraživosť? Bola by sa dokonca aj odsťahovala, len aby zmenila školu, spolužiakov, aby už nikto nevedel, že je Rusínka. Mamka jej však povedala vetu, ktorú si pamätá dodnes: „Zuzka, strom nepresadíš, korene nepretrhneš. A tie tvoje sú hlboko vrastené do našej rusínskej zeme.“
Ako učiteľka slovenského jazyka sa neskôr už len pousmiala nad svojimi detskými starosťami i nad tým, že sa jej občas aj na vyučovaní priplietlo rusínske slovo na jazyk. Krása, ktorú objavila v piesňach, zvykoch i tradíciách našich slovenských nárečí, ju utvrdila v tom, že sú jedinečné. Chudoba našich predkov bola možno na stole, ale nie v srdci. A to vzácne bohatstvo našich predkov, ktoré sme zdedili, musíme ochraňovať a zachovávať aj pre tých, ktorí prídu po nás. Jednoducho musíme, je to naša povinnosť.
To všetko si ešte viac uvedomila na stretnutí Rusínov, kde sa stretla s uznávaným neurochirurgom, ktorý mal vo svojich rukách životy iných ľudí. Zuzana netušila, že je tiež Rusín. Práve on dokázal hovoriť nárečím úplne bez hanby a vôbec sa nezamýšľal nad tým, že by ho vysmiali. Bol na to hrdý. A tak to má byť. Hanbila sa za to, že kedysi zmýšľala inak. I o svojich. Dnes to už ale napravila. Vo svojom vnútri je hrdá Rusínka.
Možno aj preto vyučuje popri slovenskom jazyku aj rusínsky jazyk a je rada, že žiaci sú aspoň v tomto iní ako bola ona kedysi. Lebo vo všetkých iných detských šibalstvách deti boli a aj budú stále rovnaké.
Detský krik vrátil Zuzanu do prítomnosti. Bola rada, že sa blížia k škole. Predtým ako vystúpila z autobusu, pohladila malého chlapčeka po líci a pošepkala mu: „Neboj sa. Raz budeš hrdý na to, že si Rusín.“ Vystúpila a dvere autobusu sa zavreli. Ešte raz sa za ním obzrela a vykročila s hrdosťou do školy.
Natália Kyjovská, IX.A
Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.
Ocenenie žiaka za záslužný a statočný čin
15. februára 2018 po štvrtej vyučovacej hodine nastal na chodbe hlavného pavilónu ruch. Poviete si, nič neobyčajné, keďže bola prestávka. Bolo to neobyčajné, veď na našu školu prišiel podpredseda vlády a zároveň minister vnútra Róbert Kaliňák. Prišiel, aby odovzdal pamätnú medailu ministra vnútra Slovenskej republiky III.stupňa Šimonovi Kaiserovi zo VI.D triedy. Šimon zistil, že dievča z Bratislavy s ktorým si písal na sociálnej sieti má sklony k samovražde. Upozornil na to cez policajný fan page. Podozrenie sa potvrdilo a dievča sa podarilo v poslednej chvíli zachrániť. Fotogaléria TU.
Talent ZŠ regiónu Šariš
Dnes 15.februára si naši žiaci potrápili mozog pri riešení logických úloh súťaže TALENT ZŠ REGIÓNU ŠARIŠ s takýmto výsledkom: 1. miesto Martin Hnatko IX. A, 2. miesto Martin Molčan VIII. B, 3. miesto Ľuboš Timco VIII. C. Všetkým súťažiacim ďakujeme za účasť a prvým dvom postupujúcim prajeme veľa úspechov vo finále, ktoré sa uskutoční 8. marca 2018 v Prešove.
Valentínska pošta
Tak ako každý rok, tak aj teraz sme si 14.februára pripomenuli sviatok sv. Valentína. Valentínskou poštou sa rozdali desiatky valentíniek, ktoré potešili nejedného žiaka či učiteľa. Fotogaléria TU.
Biblická olympiáda
Biblia je duchovná pokladnica, ktorá nás obohatí len vtedy, ak si nájdeme čas začítať sa do jej svedectiev a vyznaní. 30.1.2018 sa na našej škole uskutočnilo školské kolo Biblickej olympiády RK-NBV. Jej cieľom je výchova k hodnotám a medziľudským vzťahom na základe spoznávania biblických postáv a udalostí. Spoločná téma vybraných kníh Svätého písma tohto roku je „Poslušnosť Božiemu hlasu“.
Výsledky školského kola :
1.miesto: Zuzana Minčáková – 7.A
2.miesto: Tamara Tvardzíková -6.D
3.miesto: Barbora Tarcalová – 6.A
náhradníčka: Vanesa Kravčíková – 7.A
Dievčatám blahoželáme a prajeme veľa šťastia do okresného kola, kde budú našu školu reprezentovať ako 3-členné družstvo.
Riaditeľ blahoželal prvákom
Máme tu polrok a s ním hotových prváčikov, ktorí sa už sami orientujú v škole a snažia sa plníť svoje žiacke povinnosti.Takto im zablahoželal p. riaditeľ školy Mgr. I. Bandurič. Fotogaléria TU.
Karneval
Odmenou za polročné úsilie bol smiech a karnevalové šantenie. Školská jedáleň rozkvitla rozprávkovými a komiksovými postavičkami, pod ktorými sa potmehúdsky usmievali detské očká. DJ Bobor ihneď roztancoval veselú chasu. Tanec striedala tombola z ktorej si deti odniesli zaujímavé ceny. Fotogaléria TU.
Okresné kolo Matematickej olympiády
Dňa 24.1.2018 sa v priestoroch Základnej školy Bartolomeja Krpelca konal 67. ročník okresného kola Matematickej olympiády pre žiakov 5. a 9. ročníka.
Matematická olympiáda je predmetová súťaž, v ktorej žiaci riešia náročnejšie matematické úlohy v niekoľkohodinovom limite. Hodnotí sa nielen výsledok, ale aj dôkaz a postup úlohy, ktorý treba logicky a správne zapísať. Žiaci piateho ročníka mali za úlohu vyriešiť 3 príklady v čase 2 hodiny a žiaci deviateho ročníka v čase 4 hodiny riešili 4 príklady.
Našu školu reprezentovali a úspešnými riešiteľmi sa stali:
Kategória Z5
2. miesto – Bereščáková Martina V.A
7. miesto – Germanová Sára V.A
7. miesto – Katuščák Martin V.A
Kategória Z9
2. miesto – Hnatko Martin IX.A
Všetkým úspešným riešiteľom srdečne blahoželáme!
Fotogaléria TU.
