Dezinformácia – zámerné uvedenie nesprávnych informácií, uvedenie do omylu. Presne takto vám toto slovo zadefinuje každý slovník. Aha, no jasné, veď ja to vlastne poznám. Aj ja uvádzam svojich rodičov občas do omylu, keď sa ma pýtajú, čo je nové v škole a aké boli známky. Len som nevedela, že je to dezinformácia.
Tak a teraz už naozaj vážne. Je ťažké písať o tom, ako je to s dezinformáciami a médiami, keď má človek 15 rokov. Väčšinou sa to vraj spája s politikou, ale mňa to v tomto veku naozaj nezaujíma. Ak si potrebujem niečo kúpiť, rodičia mi dajú peniaze, ak som hladná, otvorím chladničku. Ospravedlňujem sa, ale pre mňa je zatiaľ „najvyššia politika“ práve toto. A ešte spokojnosť, šťastie v rodine, fotky na sociálnych sieťach, četovanie s priateľmi. Okolo toho sa točí môj malý súkromný vesmír.
Áno, počula som o tom, ako rozpoznať dezinformácie a ako nepodľahnúť všetkému, čo je na internete. To bolo v súvislosti s holokaustom, s neofašizmom, s novým výrazom „holohoax“. Ale nikdy som to dlho neriešila a hlavne som to nejako neprežívala. Je nám to vzdialené. Vojna bola dávno a neofašistické myšlienky v sebe naozaj nepestujem. Ale popieranie vojnových tragédií ma vedelo nahnevať, to priznávam. Nič viac som však s dezinformáciami neriešila.
Aj preto som tohtoročnú súťažnú tému dlho obchádzala. No situácia dnešných dní mi nechtiac nahrala na smeč. Hrozba menom koronavírus. Až pri nej som pochopila a, žiaľ, i každým nervovým zakončením precítila význam slova dezinformácia. Je to šialenstvo, internetové šialenstvo, ktoré nás denne, hodinu po hodine zaplavuje množstvom neoverených, poplašných, hrôzu naháňajúcich informácií. A my ich zo strachu, z nerozvážnosti, ľahkovážnosti, dokonca aj z akéhosi mne nepochopiteľného dôvodu, aby sa báli aj tí druhí, posúvame ďalej. Ale všetko by malo mať svoje hranice, aj nezmyselné živenie dezinformácií. Každý deň sa bojím otvoriť internet, čo nové a hrôzostrašné na mňa vyskočí. Bože, ako dobre nám bolo kedysi, keď sme sa ako malé deti báli len rozprávkových strašiakov a možno ešte tmy.
Viem, poviete mi, čítaj len overené informácie. Veď čítam. Teda, snažím sa. Chodím na seriózne stránky, kde nám predstavitelia vlády a hygienici podávajú informácie. Trochu sa upokojím, vydýchnem si a začne ma baviť deň. Tak normálne, obyčajne, ako to bolo pred týždňom. No v mobile mi nabehne Facebook a som znova tam, kde som nechcela byť.
Dezinformácia má asi v našom živote svoje miesto. Učí nás ako nepodľahnúť panike, ako sa naučiť veriť len overeným informáciám, ako upokojiť aj iných, že nie všetko, čo je na internete, musí byť pravdou. Učí nás.... a tak sa teda učím. A poviem vám, fyzikálne vzorce a slovenská gramatika sú malina.
Emma Hrivňáková
ZŠ Bartolomeja Krpelca v Bardejove