Pred 81 rokmi absolvovalo túto cestu zo Slovenska do Oswienčimu tisíce židov, bez rozdielu pohlavia a veku. Neviezli sa ako my pohodlne v klimatizovanom autobuse, ale boli natlačení vo vagónoch tzv. dobytčákoch. Na rozdiel od nás, nešli na výlet, ale ich viezli na takmer istú smrť.
Ak sa niekto opýta, čo sa nám pri spomienke na túto exkurziu vybavilo ako prvé, odpovieme mu okamžite. Chlad. Stal sa verným spoločníkom nás – deviatakov a pedagógov Mgr. A. Svobodovej a Mgr. I. Gočovej – Benkovej už od prvej chvíle, keď sme pred školu dorazili ešte skôr, než slnko. S primrznutými úsmevmi sme vtedy mohli iba hádať, čo všetko nás čaká. Vyše trojhodinová cesta prerušovaná občasnými prestávkami nás možno obrala o veľa síl, no pohľad na najväčší vyhladzovací tábor v dobe nacizmu Oswienčim bol dostatočným prebudením.
Tí, ktorí ho nevideli, ktorí nestáli na jeho pôde, nikdy nepocítia ten chlad, čo sa v nás usadil. Áno, náš druh chlad bol späť. Jasné slnečné lúče osvetľovali ostnatý drôt, brány i chodník, ktorým kráčali väzni. No nedostali sa dostatočne hlboko, aby nás zahriali. Alebo aspoň pripomenuli, že sme ešte stále slobodné ľudské bytosti. Nie ako oni. Židia, Rómovia, ženy a deti. Všetci sa stali obeťami ľudskej krutosti. Vyhaslo tu vyše milióna ľudských životov. So zatajeným dychom sme počúvali rozprávania sprievodcov, ktorí okrem faktov, pútavo opisovali osudy väznených ľudí. Mali sme možnosť vidieť osobné veci, ktoré nakoniec skončili rovnako ako ich majitelia - odhodené, nepotrebné, zneuctené. Miestnosť plná ľudských vlasov, detského oblečenia, zúfalé pohľady ľudí a šialené úsmevy dozorcov na fotkách, blok 11 - podzemie, krematórium, či múr, kde boli odsúdenci popravení zastrelením. Ťažko povedať, na čo sa pozeralo ťažšie. Oswienčim v nás rozhodne zanechal mnoho silných dojmov a prinútil zamyslieť sa nad nezmyselnosťou predsudkov voči iným rasám a náboženstvám.
Naša cesta za poznaním histórie pokračovala do Krakowa. Svoju krásu nám odhalil hrad Wawel s honosnou gotickou katedrálou nad riekou Visla, kde boli korunovaní a pochovaní poľskí králi. Navštívili sme Hlavné námestie - Rynek Glowny, ktoré je najväčším stredovekým námestím strednej Európy. Uprostred námestia nás očarila renesančná budova Sukienice, ktorá plnila funkciu tržnice so súknom. Veľmi nás zaujal gotický kostol Panny Márie s impozantným interiérom a jedinečným vyrezávaným krídlovým oltárom.
Večer sme sa plní emócií a nezabudnuteľných zážitkov, možno s iným pohľadom na minulosť, vrátili späť do Bardejova. Táto exkurzia nám výrazne obohatila naše vedomosti a potvrdila, že teória preberaná v škole je úzko prepojená s našimi dejinami, našou prítomnosťou, ale aj budúcnosťou. Fotogaléria TU.
