Vzácny národ náš slovenský,
nesprávaj sa viac tak sebecky.
Či zabudol si na staré veky,
keď predkov našich sprevádzali vzlyky?
Keď pot a slzy polia naše kropili
a silnú našu vôľu páni zlomili?
Bo hoc´ národ úctivý vždy bol,
nepriateľ ho neraz napadol.
Okovy, tie denne oťažievali,
príkazy nás viac a viac sužovali,
a ten Maďar, to nie Sloven,
ten nemohol byť úcty našej hoden.
Vyhrali sme vždy a znova,
aj keď prišla doba nová.
Krutosť vojny tiež raz padla,
no už tu jedna strana vládla.
Nezľakli sme sa ani toho,
hoc vytrpeli sme primnoho,
chceli sme žiť na slobode,
demokraciu uviesť na východe.
A keď o sebe rozhodovať môžeme,
voliť ísť nechceme a nejdeme.
Čo nám bráni, čo nás hatí?
Či nepozeráme na budúcnosť našich detí?
Sme sebeckí, leniví a či povrchní?
Alebo je ten náš národ už ozaj tak chatrný?
Nie, to len skepsa, beznádej a sklamanie,
tie teraz ovplyvňujú ľudské vnímanie.
V ľuďoch je ich vnútro zavreté,
už nesúcitia, keď vy plačete.
Nezáujem svetom vládne,
vedú sa len reči prázdne.
A pritom hľa, toľké bohatstvo tu máme,
krásna zem, úrodné polia, zelené stráne.
Malebná krajina, bystriny i Vysoké Tatry,
to všetko nám, slovenskému ľudu patrí.
No čo ak sa tie zubále dračie vrátia,
čo ak sa tie staré rany zjatria?
Ak by niekto nás opäť napadol,
a našu krásnu zem nám ukradol?
Až vtedy sa spamätáme,
že v eurorodine bratov máme?
Poďme preto zavčas k urnám,
Slováci, naša účasť je tu nutná.
Rozhodujme o nás sami,
riaďme sa rozumom, nie starými chybami,
veď dvadsať rokov, to nie krátka chvíľa,
za ten čas sa Slovensko vpred prebíja.
Zachovajme sa preto hrdinsky,
buďme aj teraz národ slovenský,
ten národ, ktorý nikdy nesklame
a za rovnakým cieľom spolu kráčame.
Veď nie je ťažké prejsť pár krokov,
Keď výsledok ovplyvní nás na viac rokov.
Zaškrtnúť koho chceme mať na čele
a nie sa potom búchať po čele.
Každý hlas je veľmi vážny,
tak ani ty nebuď ľahkovážny,
lebo tých, ktorých si zvolíme,
do nich svoju nádej vložíme.
Tieto voľby sú len raz za päť rokov,
a vďaka nim vieme urobiť mnoho skokov,
ktoré nás povedú do lepšej budúcnosti
a našej krajine pridajú na veľkosti.
Tak národ, zobuďme sa, nespime,
voliť ísť predsa musíme!
Simona Bereščáková, 8. A
ZŠ Bartolomeja Krpelca v Bardejove
vyučujúca: PaedDr. Janette Lišivková
Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.